DIGITALNA ARHIVA ŠUMARSKOG LISTA
prilagođeno pretraživanje po punom tekstu
ŠUMARSKI LIST 3-4/1944 str. 28 <-- 28 --> PDF |
fach (F. Schwertfeger) — Beitrag zur Frage eeder zulässigen Stärke von Durchforstung und ddPflegehieb: aus der Arbeitsgemeinschaft für rrKiefern-Dauerwald-Wirtschaft (Dr Weck) —- Bemerkenswerte Pilzkrankheiten der WaldIbäume Mitteldeutschlands (Prof. Dr W. Bavendamm) — Verordnung über die Verwalltung von Reichsgauwaldungen. — Gewährung ggvon Geldprämien für übernormale Holzabfuhrleistungen (tokom ove radne sezone za izvoz zzdrveta iz šuma predviđene su posebne premije eei to: seljaku — prevozniku nagrada pripada,i, ako je prevoz premašio količinu po konju od dd50 prmet, po volu 40 prmet, a po vučnom strojuli300 prmet; prevoznici, koji se stalno bave eeovim prevozom (obrtimice) pripada pravo na aanagradu kod najmanjeg prevoza, koji je za pet ttputa veći od seljačkog prevoza. Premija se izplaćuje u gotovu 10—45% izvozne ciene, zatimlu vidu posebnih dodjelbi zobi i siena, kao i posebne količine ogrievnog drveta). — Br. 9|10. ». Die kanadische Pappel im Gräflich von Prey singschen Forstrevier Moor (E. von Scelling i ii E. Rohnieder). — Gegenwärtige Aufgabenides Privatforstwirtschaftsführers (izvadak iz z predavanja H. Karigla). — Br. 11.12.: Erste.Anordnung über die Durchführung der Gerbrindenaufbringung. — Die Verjüngung der r Kiefer im Lichtwuchsbetrieb (Stock). -Etwas.vom Vogelschutz (Graf v. d. Recke — prikaz. o vriednosti zaštitnih kućica za ptice nai 25.000 ha velikom šumskom posjedu Muskauiu godinama 1940.—1942.). Erdeszeti lapok br. 1. 1944. Polyäni TuszoniJänoe dr. — K pitanju smolarenja (Dr. N. Pal- lay). — šumarski i lovni odnosi na planinskimipašnjacima (J. Thiringer). Internationaler Holzmarkt 1944. god. (veći iičlanci) br. 1./2.: Die Holzverbinder des Hochwertigen Holzbaues aus Brettern und Bohleni(Dr. Ing. F. Geiger). Br. 3.: Hygienische Gesichtspunkte zum Wohnungsbau in Holz (Dr W. von Gonzenbach). — Künstliche Holztrocknung (Ing. Huterhatck). — Die Aufbereitung von Generatorholz (F. Rüb). — Die Holzverbindung des Hochwertigen Holzbaues ausiBrettern und Bohlen (Dr. F. Geiger). — Br. 4/5.: Der Rotkern des Buchenholzes (Dr Ing. E. Mörath). — Neuzeitliche Zinkenfräsmaschinen (F. Rüb). — Br. 6.: Ovaj broj donosiiprikazan sastanka Europskog povjerenstva zaidrvo, koji je održan u Bukureštu u vremenuiod 29. XI. do 3. XII. 1943. sa svim održanim predavanjima i izvještajima. Les 1944. god. br. 1.: O prićinach hynuti jedle v minulosti a dnešku (V. Barchanek — nastavlja se u br. 2. i 4.) — Stručne poznämkyku prostorove vnitfni uprave (V. Riha) — Motorisace v lesnim hospodafstvi (K. Kozlansky). — Br. 2.: Školovat — neškolovat (J. Penčik — prikaz vriednosti školovanja biljaka) — Br. 3.: Zkušenosti s bukovymi sazenicemi z naletu (L. Videäk), Les a drevo god. 1944. br. 1./2.: Vstup do noveho roku na poli lesneho a drevärskeho hospodärstva (Ing. V. Kosljar) — Ustalenie podielov v spločnom lesnom mojetku byvalich urbarbikov (Dr L. Mačko) — Br. 3./4.: Kličivost a kličiva energia semena smreku obecneho (Ing. L. Lehocky). — Br. 5.—6.: Hospodarsky učel drevin pestovanych na pustych plochach (Ing. A. Moric) — Niekol ko poznamok k publikacii prof. Ing. S. Križku »Drevna tvorba« (6. nastavak) — Br. 7.—8.: O tvoreni lesnickeho näzvoslovia (Ing. D. Kepšta) — Prenäjom polovneho präva na urbärskom majetku (Dr L. Mačko) — Niekol´ki poznämok k publikacii prof. Ing. S. Križku »Drevna tvorba « (nastavak). Schweizerische Zeitschrift für Forstwesen (Organ des Schweizerischen Forstvereins, Re daktion prof. Dr H. Knuchel, Zürich), Br. 1. — 1944.: Zur Schädigung der Weisstanne durch Trieb und Rindenläuse (O Schneider-Oreli), Ueber einige Grundlagen der Fluss-und Wild bachverbauung (Dr Ing. R. Müller). Oba ova sastavka zapravo su predavanja održana u okviru »večeri predavanja i razprave« kod šu marskog odjela Savezne visoke tehničke škole u Zürichu. — Das Waldsamenjahr 1942. (H. Oberli)—Posljednji prikaz;, o sakupljanj u sjemen a 1942. godine zanimiv je, jer donosi više podataka, koji mogu poslužiti za orientaciju o produkciji sjemena smreke i bukye. Pisac je podatke sakupio neposredno u šumama kantona St. Gallen i Appenzell, a urod iste godine može se označiti kao vrlo dobar. Najprije su podatci od urodu šišarika smreke . Urod se u izpitivanim sastojinama (nadmorske visine 975 met., prosječne starosti 92 god., prosječnog prsnog promjera 42 prosječni broj stabala po ha 285, a masa 200 m:i uz relativne odnose pojedinih debljinskih razreda po broju stabala 48%: 34»/o: 15»/0: 3»/o, a jSo masi 17»/„: 34«/.: 32 200 do 1000), odnosno po 1 ha 1110 kg. To bi odgovaralo masi drveta od 2 m3 po ha. Urod smrekovog sjemena kretalo se između 15 i 20 kg. Urod bukvice cea 100 godišnjih sastojina, prsnog promjera 20 do 60 cm, a prosječne drvne mase po ha 270 ms iznosio je u prosjeku 450 kg po ha, što odgovara količini od 100 lit. ulja. Maksimalan učin kod sabiranja bukvice iznosi jedan kg po radnom satu. Br. 2.: Neuere Gesichtspunkte der schweizerischen Forstpolitik (E. Hess) — Glavne misli ovog, na sastanku kantonalni ravnatelja šuma, održanog predavanja dne 22. studenoga 1943. god. donosimo na drugom mjestu) — Vom laufenden Zuwachs (H. Bührer — podaci o masama, prirastu i debljinskim razredima u korporativnoj šumi Oberägeri, tekući prirast i postotak ovog prirasta od prirasta od 1891. do 1939. god. u šumi von Couvet). ta) Ostali Gospodarski glasnik br. 1.: Hrvatska agrarna politika (Ing. A. Makar) — Potreba osnivanja Zavoda za proučavanje seljačkog gospodarstva (Dr Ing. J. Petričević) — "Upotreba strojeva u seljačkim gospodarstvima (Ing. E. Bosanac) — Nacrt zakonske odredbe o promicanju gospodarstva i uređenju gospodarske službe — O rentabilitetnom računu stroja (Ing. E. Bosanac kao saobćenje Poljodjelske-strojarske škole u Vinkovcima). Kao stožerne stupove hrvatske agrarne politike Ing. A. Makar označuje: 1. novi seljački zakonik zasnovan na nasljednom redu; 2. poboljšba zemljišta i povećanje sitnih posjeda; 3. bitka za proizvodnju. O Povećanju sitnih posjeda pisac kaže: »Od velikih posjeda ne može se dobiti obradive zemlje, jer je takvih posjeda u državi malo, ali mi imamo drugih izvora, iz kojih bi mogli namaknuti zemlje, da povećamo bar donekle najsitnije posjede. To su površine zemljišta, koje sada bezkoristno leže ili donose vr 70 |