DIGITALNA ARHIVA ŠUMARSKOG LISTA
prilagođeno pretraživanje po punom tekstu




ŠUMARSKI LIST 3-4/1944 str. 28     <-- 28 -->        PDF

fach (F. Schwertfeger) — Beitrag zur Frage
eeder zulässigen Stärke von Durchforstung und
ddPflegehieb: aus der Arbeitsgemeinschaft für
rrKiefern-Dauerwald-Wirtschaft (Dr Weck) —-
Bemerkenswerte Pilzkrankheiten der WaldIbäume
Mitteldeutschlands (Prof. Dr W. Bavendamm)
— Verordnung über die Verwalltung
von Reichsgauwaldungen. — Gewährung
ggvon Geldprämien für übernormale Holzabfuhrleistungen
(tokom ove radne sezone za izvoz
zzdrveta iz šuma predviđene su posebne premije
eei to: seljaku — prevozniku nagrada pripada,i,
ako je prevoz premašio količinu po konju od
dd50 prmet, po volu 40 prmet, a po vučnom strojuli300 prmet; prevoznici, koji se stalno bave
eeovim prevozom (obrtimice) pripada pravo na
aanagradu kod najmanjeg prevoza, koji je za pet
ttputa veći od seljačkog prevoza. Premija se izplaćuje
u gotovu 10—45% izvozne ciene, zatimlu vidu posebnih dodjelbi zobi i siena, kao i posebne
količine ogrievnog drveta). — Br. 9|10.


».


Die kanadische Pappel im Gräflich von Prey


singschen Forstrevier Moor (E. von Scelling i
ii


E. Rohnieder). — Gegenwärtige Aufgabenides Privatforstwirtschaftsführers (izvadak iz
z


predavanja H. Karigla). — Br. 11.12.: Erste.Anordnung über die Durchführung der Gerbrindenaufbringung.
— Die Verjüngung der


r


Kiefer im Lichtwuchsbetrieb (Stock). -Etwas.vom Vogelschutz (Graf v. d. Recke — prikaz.


o
vriednosti zaštitnih kućica za ptice nai
25.000 ha velikom šumskom posjedu Muskauiu godinama 1940.—1942.).
Erdeszeti lapok br. 1. 1944. Polyäni TuszoniJänoe dr. — K pitanju smolarenja (Dr. N. Pal-
lay). — šumarski i lovni odnosi na planinskimipašnjacima (J. Thiringer).


Internationaler Holzmarkt 1944. god. (veći
iičlanci) br. 1./2.: Die Holzverbinder des Hochwertigen
Holzbaues aus Brettern und Bohleni(Dr. Ing. F. Geiger). Br. 3.: Hygienische Gesichtspunkte
zum Wohnungsbau in Holz (Dr


W. von Gonzenbach). — Künstliche Holztrocknung
(Ing. Huterhatck). — Die Aufbereitung
von Generatorholz (F. Rüb). — Die Holzverbindung
des Hochwertigen Holzbaues ausiBrettern und Bohlen (Dr. F. Geiger). — Br.
4/5.: Der Rotkern des Buchenholzes (Dr Ing.
E. Mörath). — Neuzeitliche Zinkenfräsmaschinen
(F. Rüb). — Br. 6.: Ovaj broj donosiiprikazan sastanka Europskog povjerenstva zaidrvo, koji je održan u Bukureštu u vremenuiod 29. XI. do 3. XII. 1943. sa svim održanim
predavanjima i izvještajima.
Les 1944. god. br. 1.: O prićinach hynuti
jedle v minulosti a dnešku (V. Barchanek —
nastavlja se u br. 2. i 4.) — Stručne poznämkyku prostorove vnitfni uprave (V. Riha) — Motorisace
v lesnim hospodafstvi (K. Kozlansky).


— Br. 2.: Školovat — neškolovat (J. Penčik
— prikaz vriednosti školovanja biljaka) — Br.
3.: Zkušenosti s bukovymi sazenicemi z naletu
(L. Videäk),
Les a drevo god. 1944. br. 1./2.: Vstup do
noveho roku na poli lesneho a drevärskeho
hospodärstva (Ing. V. Kosljar) — Ustalenie
podielov v spločnom lesnom mojetku byvalich
urbarbikov (Dr L. Mačko) — Br. 3./4.: Kličivost
a kličiva energia semena smreku obecneho
(Ing. L. Lehocky). — Br. 5.—6.: Hospodarsky
učel drevin pestovanych na pustych
plochach (Ing. A. Moric) — Niekol ko poznamok
k publikacii prof. Ing. S. Križku »Drevna
tvorba« (6. nastavak) — Br. 7.—8.: O tvoreni
lesnickeho näzvoslovia (Ing. D. Kepšta) —
Prenäjom polovneho präva na urbärskom majetku
(Dr L. Mačko) — Niekol´ki poznämok k
publikacii prof. Ing. S. Križku »Drevna tvorba
« (nastavak).


Schweizerische Zeitschrift für Forstwesen


(Organ des Schweizerischen Forstvereins, Re


daktion prof. Dr H. Knuchel, Zürich), Br. 1. —


1944.: Zur Schädigung der Weisstanne durch


Trieb und Rindenläuse (O Schneider-Oreli),


Ueber einige Grundlagen der Fluss-und Wild


bachverbauung (Dr Ing. R. Müller). Oba ova


sastavka zapravo su predavanja održana u


okviru »večeri predavanja i razprave« kod šu


marskog odjela Savezne visoke tehničke škole


u
Zürichu. — Das Waldsamenjahr 1942. (H.


Oberli)—Posljednji prikaz;, o sakupljanj u


sjemen a 1942. godine zanimiv je, jer donosi


više podataka, koji mogu poslužiti za orientaciju
o produkciji sjemena smreke i bukye.
Pisac je podatke sakupio neposredno u šumama
kantona St. Gallen i Appenzell, a urod iste
godine može se označiti kao vrlo dobar. Najprije
su podatci od urodu šišarika
smreke . Urod se u izpitivanim sastojinama
(nadmorske visine 975 met., prosječne starosti
92 god., prosječnog prsnog promjera 42
prosječni broj stabala po ha 285, a masa 200


m:i uz relativne odnose pojedinih debljinskih
razreda po broju stabala 48%: 34»/o: 15»/0: 3»/o,
a jSo masi 17»/„: 34«/.: 32prosječno iznosio 500 šišarki (u granicama od
200 do 1000), odnosno po 1 ha 1110 kg. To bi
odgovaralo masi drveta od 2 m3 po ha. Urod
smrekovog sjemena kretalo se između
15 i 20 kg. Urod bukvice cea 100 godišnjih
sastojina, prsnog promjera 20 do 60 cm, a
prosječne drvne mase po ha 270 ms iznosio je
u prosjeku 450 kg po ha, što odgovara količini
od 100 lit. ulja. Maksimalan učin kod sabiranja
bukvice iznosi jedan kg po radnom satu.
Br. 2.: Neuere Gesichtspunkte der schweizerischen
Forstpolitik (E. Hess) — Glavne
misli ovog, na sastanku kantonalni
ravnatelja šuma, održanog predavanja dne 22.
studenoga 1943. god. donosimo na drugom
mjestu) — Vom laufenden Zuwachs (H. Bührer
— podaci o masama, prirastu i debljinskim
razredima u korporativnoj šumi Oberägeri,
tekući prirast i postotak ovog prirasta od
prirasta od 1891. do 1939. god. u šumi von
Couvet).


ta) Ostali


Gospodarski glasnik br. 1.: Hrvatska agrarna
politika (Ing. A. Makar) — Potreba osnivanja
Zavoda za proučavanje seljačkog gospodarstva
(Dr Ing. J. Petričević) — "Upotreba
strojeva u seljačkim gospodarstvima (Ing. E.
Bosanac) — Nacrt zakonske odredbe o promicanju
gospodarstva i uređenju gospodarske
službe — O rentabilitetnom računu stroja (Ing.


E.
Bosanac kao saobćenje Poljodjelske-strojarske
škole u Vinkovcima).
Kao stožerne stupove hrvatske


agrarne politike Ing. A. Makar označuje:
1. novi seljački zakonik zasnovan na nasljednom
redu; 2. poboljšba zemljišta i povećanje
sitnih posjeda; 3. bitka za proizvodnju. O
Povećanju sitnih posjeda pisac
kaže: »Od velikih posjeda ne može se dobiti
obradive zemlje, jer je takvih posjeda u državi
malo, ali mi imamo drugih izvora, iz kojih
bi mogli namaknuti zemlje, da povećamo bar
donekle najsitnije posjede. To su površine zemljišta,
koje sada bezkoristno leže ili donose vr


70